Viete, že...
…v areáli Múzea kysuckej dediny sa zachoval tzv. cholvarok? Bolo to letné pastierske obydlie, ktoré slúžilo na sezónne ubytovanie pastierov, ustajnenie oviec a uskladnenie krmiva. Obyčajne sa skladal z chlieva, humna a obytnej časti. V múzeu možno navštíviť tzv. Šuľavov cholvarok, ktorý je postavený na kamennej podmurovke z lomového kameňa a obytný priestor je podpivničený kamennou pivnicou so zaklenutou valenou klenbou. Stavba je postavená z guľatiny a strecha je šindľová. Podobné cholvarky (z niektorých sa vyvinuli neskôr aj stále kopaničiarske sídla – Harvelka, Vychylovka, Makov), stáli kedysi po celých Kysuciach. Ešte pred 50 rokmi sa ich počet odhadoval okolo 500.
…drotári z Kysúc uskutočňovali dlhé vandrovky, na ktorých sa dostali do ďalekej cudziny? Niektorí chodili sami, ale nebolo zvláštnosťou, že sa združovali do partií vedených gazdom. Vandrovky najčastejšie viedli do Poľska, Ruska a na Balkán, ale niektorí drotári došli až do USA. Šikovnejší majstri drotárskeho remesla zbohatli a otvorili si vlastné dielne. Najímali si drotárskych učňov tzv. džarkov i hotových drotárov tzv. hausírerov. Ich dielne vznikli napríklad vo Varšave, Petrohrade, Moskve, Zürichu, Chicagu, Bostone, ba až vo vzdialenom Irkutsku na Sibíri. Drotárska dynastia Hunčíkovcov v Rusku zamestnávala viac ako 500 drotárov a robotníkov a ovládla dokonca aj výrobu samovarov. Popri remesle sa rozvinulo aj umelecké drotárstvo – zhotovovanie umeleckých predmetov a šperkov z drôtu. Napríklad Štefana Hunčíka z Vysokej nad Kysucou za jeho dielo ocenili v roku 1903 na výstave v Londýne zlatou medailou. Po prvej svetovej vojne drotárske remeslo začalo upadať, nedokázalo konkurovať konkurencii strojovej priemyselnej výroby. Drotárstvu na Kysuciach a strednom Považí sa venuje stála expozícia Považského múzea v Budatínskom zámku na severnom predmestí Žiliny
…na dolnom konci obce Korňa sa nachádza Korniansky ropný prameň? Ide o pozoruhodný prirodzený výver ľahkej ropy viažuci sa na karpatský flyš. Je jediný svojho druhu v strednej Európe a v roku 1984 vyhlásili za prírodnú pamiatku. Má pomerne vysoký obsah olejov a naopak málo aromatických uhľovodíkov a asfalticko-smolných látok. Miestni ľudia o ňom vedeli už dávno. Ropu naberali do vedier a doma ňou kúrili a svietili. Potom, čo vo svete na začiatku 20. storočia prepukla veľká ropná horúčka, Kysučania vo veľkom očakávaní tu začali po prvej svetovej vojne aj vŕtať. Vrty dosiahli hĺbku 300 metrov, čo však stačilo na vyťaženie sotva desiatich ton ropy. Ďalšie vrty už boli nerentabilné a aj hodnotenie ložísk v súčasnosti je neperspektívne.
…najrozsiahlejšou vodnou plochou Kysúc je vodárenská nádrž Nová Bystrica? Postavili ju v rokoch 1983 až 1989 v hornej časti Bystrickej doliny nad Novou Bystricou. Pod hladinou priehrady s rozlohou 180 ha zostali zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. Hrádza nádrže má dĺžku 320 m a výšku 65,4 m. Slúži ako zásobáreň pitnej vody pre Kysuce a Žilinu. Využitie nádrže na rekreačné účely je zakázané. Výstavbou vodného diela však zostal nedoriešený problém cestného prepojenia medzi Kysucami a Oravou, ktoré pôvodne tadiaľto prechádzalo. V súčasnosti využívaná, avšak neudržiavaná spevnená cesta je zjazdná pre motorové vozidlá a vedie ponad Múzeum kysuckej dediny do sedla Demänová a ďalej do Oravskej Lesnej.
...na vrchu Živčákova nad Turzovkou sa zjavila miestnemu dodnes žijúcemu horárovi Matúšovi Lašutovi Panna Mária? Stalo sa to 1. júna 1958. V ten deň mal horár službu a zastavil sa na vrchu Živčákova (788 m), aby sa tu pomodlil. Tu sa pred ním zjavila Panna Mária oblečená do bieleho rúcha, ktoré bolo prepásané modrou stuhou. Na hlave mala dlhý závoj a v ľavej ruke držala ruženec. Panna Mária ukázala rukou smerom, kde kedysi visieval na strome jej obrázok. Miesto neho videl Matúš mapu sveta, na ktorej neboli vyznačené jednotlivé štáty, ale len kontinenty. Pod mapou bola umiestnená čierna tabuľka, kde si Matúš prečítal text k siedmym výjavom. Potom sa zablyslo a Matúš uvidel na oblohe veľký žiarivý trojuholník, v ktorého strede stál Pán Ježiš a z jeho srdca vychádzali tri lúče. Prostredný ho zasiahol, Matúš padol na zem a skôr ako stratil vedomie počul ešte zvoniť poludnie. Matúš o tom porozprával svojim blízkym a postupne na vrch Živčákova začali putovať zástupy veriacich. Horára neskôr zadržala vtedajšia Verejná bezpečnosť, ktorá ho obvinila z poburovania ľudu a umiestnila ho do psychiatrickej liečebne. Nakoniec bol vyhlásený za duševne zdravého človeka, ktorý je len zaťažený vidinou Matky božej. Hoci sa o zjavení Panny Márie odvtedy popísalo už všeličo, je isté, že pramene, ktoré vyvierajú na vrchu Živčákova tu v minulosti neboli a ich voda už pomohla viacerým ľuďom. Zo Živčákovej sa stalo známe pútnické miesto a po celý rok sem prúdia tisíce pútnikov.
…takmer každá obec Horných Kysúc je rodiskom významnej osobnosti slovenských dejín? Ak ideme z Čadce proti toku rieky Kysuca prídeme do Rakovej, rodiska významného slovenského dramatika, spisovateľa a národného buditeľa Jána Palárika. Na jeho počesť sa každoročne koná aj celoslovenská súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov Palárikova Raková. Susedný Staškov má takisto svojho slávneho rodáka. V roku 1924 sa tu narodil jeden z najpopulárnejších slovenských hercov Jozef Króner, okrem iného hlavný predstaviteľ oskarového filmu Obchod na Korze z roku 1965. Neďaleká Turzovka je zase rodiskom známeho výtvarníka Ondreja Zimku, či slovenského spisovateľa Rudolfa Jašíka, ktorý opísal ťažký život vo svojom rodnom kraji v románe Na brehu priezračnej rieky. Z Vysokej nad Kysucou zase pochádza akademický sochár Miroslav Cipár, autor súsošia Drotár a džarek, ktoré pri príležitosti 400. výročia založenia Turzovky odhalili na jej námestí. Je poctou jednému z najrozšírenejších remesiel na Kysuciach a strednom Považí – drotárstvu. Vysoká nad Kysucou sa spomína aj v súvislosti s americkým kozmonautom Eugenom Andrewom Cernanom, ktorý bol veliteľom vesmírnej lode Apollo 17 a ako jeden z posledných pozemšťanov vystúpil v decembri 1972 na povrch Mesiaca. Narodil sa síce v americkom Chicagu, ale jeho starí rodičia pochádzajú z Vysokej nad Kysucou, kde je po ňom pomenovaná miestna škola. Počas jeho návštevy Kysúc v roku 1994 mu bolo udelené Čestné občianstvo Mesta Čadca.