TIK - KYSUCE

     Keď sa na Kysuciach usadili pastieri a roľníci, lesnú krajinu výrazne zmenili. Riadny kus lesa vyklčovali alebo vypálili a nahradili poliami a lúkami. Dnes sú Kysuce malebnou mozaikou harmonicky vyskladanou z prírodných a človekom vytvorených krajinných prvkov. Z prírodného a kultúrno-krajinného hľadiska ich možno rozdeliť na horné a dolné, ku ktorým sa obyčajne pridružuje aj východná časť Kysúc od Krásna nad Kysucou až po Vychylovku.

     Horné Kysuce sa rozkladajú okolo horného toku rieky Kysuca.  Sú vtesnané medzi Javorníky na juhu a Turzovskú vrchovinu tvoriacu  predhorie Moravsko-sliezkych Beskýd. Ich najvyššie vrcholy síce nedosahujú nadmorskú výšku vrcholov vo východnej časti Kysúc, ale aj tak sú zaujímavými krajinotvornými prvkami ich reliéfu. Západnej časti Kysúc dominuje najvyšší vrch pohoria Javorníkov - Veľký Javorník (1 071 m), ktorého plochý terén predstavuje zvyšok zarovnaného treťohorného reliéfu. Najvyšším vrchom Moravsko-sliezskych Beskýd na území Kysúc je Veľký Polom (1 067 m), vytvorený pieskovcovou skalou. Hlavná dolina horného toku rieky Kysuca je od Čadce až po Makov takmer súvislo osídlená. Dediny založené počas valašskej kolonizácie sú rozťahané do dlhej reťaze. Kde jedna dedina končí, začína druhá. Odlišný charakter osídlenia nachádzame v okolitej vrchovine, ktorú tvorí pôsobivá mozaika poskladaná z lesov, lúk, pásov políčok a množstva kopaníc, väčších či menších zoskupení vidieckych obydlí. 

     Dolné Kysuce a najmä ich východná časť sú krajinársky v porovnaní s hornými Kysucami o niečo pestrejšie. Je to aj vďaka tomu, že tu vystupuje vysoká hradba Kysuckých Beskýd, že sú tu dlhé rozvetvené doliny a na juhovýchode sa objavujú podmanivé bradlá. Severne od rieky Bystrica sa tiahne vysoký a masívny hlavný chrbát Kysuckých Beskýd. Priebeh jeho hlavného hrebeňa je totožný s poľskou hranicou. Kysucké Beskydy sa skladajú z dvoch geomorfologických podcelkov - Rača a Javorský Beskyd. Hranicou medzi nimi je dolina Oščadnice. Krajinnou dominantou a najvyšším bodom celých Kysúc je vrch Veľká Rača - národná prírodná rezervácia s výmerou 313 ha. Na rozložitých svahoch sa zachovali bohaté lesné spoločenstvá, vo vrcholových partiách aj pseudojaskynné formy, napr. Skalné diery. Samotná Veľká Rača predstavuje pieskovcový masív s plochým odlesneným vrcholom, od ktorého sa lúčovite rozbiehajú hlboko zarezané údolia.

     Južnejšie sa nachádzajúca Kysucká vrchovina je ohraničená údoliami Kysuce, Bystrice, Varínky a Váhu. Charakteristickým znakom Kysuckej vrchoviny je mierne modelovaný reliéf na horninách flyšového pásma, z ktorého na mnohých miestach vyčnievajú izolované vrcholy bradlového pásma. Hoci najvyšším vrcholom Kysuckej vrchoviny je výhľadový Pupov (1096 m) s odlesneným vrcholom, výraznou dominantou tejto časti územia Kysúc je Ľadonhora (999 m). Je najvýchodnejším vrcholom dlhšieho horského chrbta Steny. Má riedko zalesnený vrchol, umožňujúci takmer kruhový výhľad, ktorému však čiastočne bránia rastúce stromy.

 Zjednocujúcim prvkom celej kysuckej krajiny je rieka Kysuca. Všetky kysucké horské chrbty a doliny sa skláňajú do jej širokého údolia, ktoré sa vinie veľkými oblúkom okolo hrebeňa Javorníkov. Kysuca pramení pod vrcholom Hričovec na hlavnom hrebeni Javorníkov v nadmorskej výške 825 m. Voda, ktorá tu spod zeme vyteká musí prekonať vzdialenosť 66 kilometrov, aby sa spojila s mútnou vodou Váhu. Rieka Kysuca zbiera vodu z povodia s rozlohou 1 038 km² a preteká prakticky stredom Kysúc. Jedine jej ústie do Váhu leží mimo územia Kysúc, len tri kilometre za južnou hranicou regiónu, ktorý opúšťa v prielome cez pásmo bradiel pri Brodne s výstižným názvom Kysucká brána.

Prírodné zaujímavosti a chránené územia

     Z prírodného hľadiska majú Kysuce množstvo zaujímavostí. Nielen z celoslovenského hľadiska je unikátny napr. výskyt ropy v horných Kysuciach. Dodnes sa zachoval povrchový výtok ropy pri obci Korňa, ktorý je chránený ako prírodná pamiatka. Doslova svetovou raritou a vskutku unikátnym prírodným úkazom sú kysucké kamenné gule. Vyskytujú sa v úzkom pruhu pieskovcov a zlepencov medzi osadou Kornica pri Klokočove a kameňolomom Megoňky severozápadne od Čadce.  Tento pruh v dĺžke asi 15 km nie je širší ako 500 metrov. Pôvod záhadných kamenných gulí nie je dostatočne vyjasnený, avšak predpokladá sa, že sú výsledkom druhotnej guľovitej odlučnosti  hornín spôsobenej ich zvetrávaním

     V oblasti Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny sú najväčším bohatstvom rozsiahle lesné porasty. Druhová, pôvodne pestrá skladba drevín (jedľovo-bukové lesy s primiešaným smrekom) sa však v priebehu mnohých storočí vplyvom človeka výrazne zmenila a dnes prevažujú monokultúry smreka. Aj na tomto flyšovom podklade, ktorý je vo všeobecnosti oveľa chudobnejší na pestrosť rastlinných spoločenstiev ako napr. vápence, je však možné nájsť aj veľmi vzácne druhy rastlín. Na Kysuciach sa nachádzajú aj mokraďové biotopy typu prechodných rašelinísk, ktoré zohrávajú významnú ekologickú úlohu tým, že zadržiavajú vodu v krajine a fungujú ako “špongia”. Ich odvodňovaním, zasypávaním a výstavbou krajina stráca túto funkciu, voda po prívaloch dažďa steká po povrchu a územie je častejšie ohrozované povodňami a zosunmi.

Významnú prírodnú hodnotu majú i mnohé staré stromy. V osade Papajovci rastie napr. údajne najväčší brest hrabolistý v strednej Európe. Jeho vek sa odhaduje na 400 rokov, vo výške upažených rúk dosahuje obvod jeho kmeňa 6,25 metrov. V údolí rieky Kysuce je zase zaujímavým prírodným útvarom výrazná Kysucká brána. Predmetom ochrany prírodnej rezervácie vyhlásenej v roku 1973 je geologický profil zárezu rieky Kysuca v bradlovom pásme medzi dva zalesnené vrcholy Brodnianka a Rochovica. Celá zúženina je dobre viditeľná pri prechode po hlavnej ceste medzi Kysuckým Novým Mestom a Žilinou.

 Nie náhodou bola veľká časť regiónu Kysúc vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť Kysuce. Vyhlásili ju v roku 1984 na rozlohe 655 km². Jej západná časť, ktorá tvorí jeden celok s českým CHKO Beskydy leží v hornej časti doliny rieky Kysuca, na území obcí Klokočov, Korňa a Makov. Východná časť CHKO nadväzuje na poľský Żywiecki Park Krajobrazowy a slovenské CHKO Horná Orava. Správa CHKO Kysuce sídli v meste Čadca. Osobitne cenné krajinárske hodnoty sa ochraňujú v rámci ďalších maloplošných chránených území.